<abstract xml:lang="sk" xmlns="http://www.w3.org/1999/xhtml"><p>V príspevku je hodnotená variabilita plodnosti materských stromov a vplyv vybraných obnovných rubov v nezmiešanom poraste jedle bielej. V tomto 120-ročnom, obnovou rozpracovanom poraste na Starých Horách bola vo výške 850 m n. m. založená výskumná plocha so 165 stromami. Pozícia jednotlivých stromov bola zameraná, zistená bola ich výška, prsná hrúbka, veľkosť a projekcia koruny, početnosť šišiek v štyroch po sebe nasledujúcich rokoch a samčích strobilov v jednom roku. Pomocou izoenzýmových genetických markérov boli v 17 lokusoch určené aj genotypy všetkých stromov.</p><p>Pomocou programu Eco-Gene (Degen &amp; Gregorius &amp; Scholz 1996) boli postupne testované: dvojfázový okrajový, skupinový, skupinovitý clonný, jednotlivo a skupinovo výberný rub. Na ich vyhodnotenie boli použité 3 kritériá: minimálna tvorba priestorovej genetickej štruktúry v potomstve, minimálna diferenciácia potomstva od materskému porastu a zachovanie genetickej variability v potomstve. Najviac týmto kritériám vyhovoval skupinovitý clonný rub. Ostatné obnovné zásahy boli menej vhodné a ich postavenie bolo viac-menej rovnocenné.</p></abstract>

V príspevku je hodnotená variabilita plodnosti materských stromov a vplyv vybraných obnovných rubov v nezmiešanom poraste jedle bielej. V tomto 120-ročnom, obnovou rozpracovanom poraste na Starých Horách bola vo výške 850 m n. m. založená výskumná plocha so 165 stromami. Pozícia jednotlivých stromov bola zameraná, zistená bola ich výška, prsná hrúbka, veľkosť a projekcia koruny, početnosť šišiek v štyroch po sebe nasledujúcich rokoch a samčích strobilov v jednom roku. Pomocou izoenzýmových genetických markérov boli v 17 lokusoch určené aj genotypy všetkých stromov.Pomocou programu Eco-Gene (Degen & Gregorius & Scholz 1996) boli postupne testované: dvojfázový okrajový, skupinový, skupinovitý clonný, jednotlivo a skupinovo výberný rub. Na ich vyhodnotenie boli použité 3 kritériá: minimálna tvorba priestorovej genetickej štruktúry v potomstve, minimálna diferenciácia potomstva od materskému porastu a zachovanie genetickej variability v potomstve. Najviac týmto kritériám vyhovoval skupinovitý clonný rub. Ostatné obnovné zásahy boli menej vhodné a ich postavenie bolo viac-menej rovnocenné.

Modelovanie dopadov prirodzenej a umelej obnovy na genetickú štruktúru: 2. nezmiešaný jeľový porast

Národné lesnícke centrum - Lesnícky výskumný ústav Zvolen, T. G. Masaryka 22, SK - 960 92 Zvolen

Technická univerzita vo Zvolene, Lesnícka fakulta, T. G. Masaryka 24, SK - 960 53 Zvolen

Central European Forestry Journal

V príspevku je hodnotená variabilita plodnosti materských stromov a vplyv vybraných obnovných rubov v nezmiešanom poraste jedle bielej. V tomto 120-ročnom,...

Modelovanie dopadov prirodzenej a umelej obnovy na genetickú štruktúru: 2. nezmiešaný jeľový porast

Publié en ligne: 19 avr. 2012

Pages: 251 - 260

DOI: https://doi.org/10.2478/v10114-011-0009-8

Mots clés
jedľa biela, porast, variabilita plodnosti, obnovné ruby, genotypy, vplyv na genofond

This content is open access.

Modelovanie dopadov prirodzenej a umelej obnovy na genetickú štruktúru: 2. nezmiešaný jeľový porast

Publié en ligne: 19 avr. 2012

Pages: 251 - 260

DOI: https://doi.org/10.2478/v10114-011-0009-8

Mots clésjedľa biela, porast, variabilita plodnosti, obnovné ruby, genotypy, vplyv na genofond

This content is open access.

Mots clés
jedľa biela, porast, variabilita plodnosti, obnovné ruby, genotypy, vplyv na genofond